Hugo ako výhodné balenie 2 v 1

Hugo ako výhodné balenie 2 v 1

Hugo Slídil je zvláštny chlapík. Sleduje mnohé okolo seba no nedá nič poznať. Tvári sa nenápadne. Veronika s Gabrielou v kuchynke preberali chlapov, ako inak, keď si všimli, že sa ako duch priblížil k nim s prázdnym pohárom v rukách a pozorne ich počúval. Z toho pohára sa dokonca pár krát napil, čo hral, aby nevyzeral s prázdnym pohárom divne.  Akosi zabudol, že je priehľadný. Ten pohár. On už nie. Usmial sa, keď na neho obe konverzujúce kolegyne prekvapene pozreli.

„Ako dlho tam už stojí?“ ozvala sa prekvapená Gabika zámerne tak hlasno, aby otázka doľahla letmo aj k nemu samotnému. Ani Veronika ešte nezatvorila svoje ústa. „Hugo, čo je? Chceš prejsť k sporáku, alebo ma potrebuješ?“

„Len vás sledujem…“ pomaly, akoby sa hral na playboya z lacnej americkej komédie, odpovedal zakončujúc túto odpoveď malým náznakom úškrnu. On si to možno aj myslel, no výsledok pripomínal skôr lacný americký horor a podivína, ktorý sa chystá tasiť nôž. Ten úškrn schoval do pohára, ktorým sa stále robil, že upíja z vody. Do stále prázdneho pohára. Aj keď nedostal odpoveď a obe kolegyne sa rozišli na svoje miesta s čerstvo urobenou kávou, Hugo vyrazil spolu s Gabikou na obchodné oddelenie a usadil sa spokojne na svojom mieste. Gabika z obchodného, ktorá ho mala od seba 8 metrov si ho začala všímať viac. Objavila, že s Hugom spoločnosť prijala aj jeho kamaráta.

Imaginárny kamarát dokázal Huga občas aj vytočiť. Prezrádzali to zrýchlené pohyby rúk, otáčanie hlavy tam, kde obyčajní smrteľníci nikoho nevideli a neustále mrmlanie a rozprávanie v tichých tónoch. Celé situácie boli oveľa lepšie popísateľné aj v podnikových emailoch pri pokuse popísať nového kolegu ako správanie dvoch bláznov, pričom vidíte len toho prvého.

„Hugo, hovoril si niečo?“ spýtal sa ho raz inventárny kolega pri kávovare.

„Nie, prečo?“ divil sa Hugo… „koľko krát, neviem, určite by sa dalo siahnuť po takom riešení, že by som im ukázal…“ pokračoval šeptom.

„Čo koľkokrát a čo chceš ukázať?“ skúsil sa znovu spýtať služobne starší kolega, ktorý bol rád, že už má svoju kávu a ide preč.

„Nie, nič…“ opäť zaprel podivín.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *