Hugo prechádza pod marketing

Hugo prechádza pod marketing

Na riaditeľstve už ho mali dosť. Zo strachu, že Otík z Vesničko má, středisková, ako ho niektorí začali prezývať, niečo vyvedie, sa aj riaditeľovi zazdalo, že jeho tlačenka púšťa šťavu akosi priveľmi blízko jeho kancelárie. Kým Otík bol neškodný, Hugo sa na neho podobal len výzorom. Ak potreboval niekto vysvetliť vzhľad, stačila jasná pomôcka a nahradenie jeho farby vlasov za čiernu. Namiesto slúchadiel bolo nutné domyslieť si jasne žltú, alebo jasne červenú šiltovku a na brade ešte treba pridať 11 chlpov aké nosí Shaggy zo ScoobyDoo. Vznikol Hugo, ktorý napriek svojej málovravnosti predsa len ožil, keď sa v jedno augustové ráno ocitol na marketingovom oddelení. Zvrhlé uvítanie Jozefom Gunárom ho nevyviedlo z miery, zrejme ho ani nevnímal a usadil sa oproti mne na mieste, ktoré som mal pôvodne ja. To podradné, ktoré mi nadelil Róbert, keď sa po prvý krát objavil Gunár. To miesto zmenilo celú atmosféru v kancelárii. S Patrikom sme vtedy ani netušili, že naša vtipná hra na tlačidlo pána Bearnsa s prepadliskom v podlahe smerovaná na Hugove miesto bude neskôr skutočná túžba a nie len žart. Hugo takmer okamžite spustil nadšený prestupom na marketing svoje vízie o fungovaní tohto oddelenia.

„Čo si študoval?“ pýtal som sa Huga a hneď som mal v zálohe zopár viet, ktorými ho uzemním, nech sa rozhovor nezvrtne na dlhšiu debatu.

„Marketing, som čerstvý magister.“ Hrdo odpovedal a pozdvihol ruky ukazujúc na marketingové šanóny v policiach, akoby dával najavo, že tomu celému dobre rozumie.

„Dobré vedieť. Ja som tu už zopár rokov, Paťo tiež a celé je to v pohode. Keď budeš potrebovať niečo vedieť, pýtaj sa.“ S pomerne úspešným priateľským tónom sa mi podarilo krátku konverzáciu ukončiť. Hugo sa po nej zaboril do práce, ktorá mu zostala pôvodná, no pridala sa špeciálna funkcia. Hľadanie nedostatkov v marketingu, keďže, ako už bolo aj na marketingu známe, má na to školu.

Hugo sledoval svoje okolie a všimol si, že len čo Gunár nie je v miestnosti, celá ťarcha vedenia marketingu zostáva na mne. Už po necelom týždni mal Hugo jasno, že som hlavou tímu, aj keď bez podpisového práva. Robil ešte dobrovoľne pracovníka starostlivosti o zákazníkov, len aby odľahčil dievčatá na zákazníckom centre. Riešil s klientmi benefitný klub, ktorému Hugo nerozumel, hoci mal byť jedným z tých, čo ho celkom prevezmú. Keď prišli prvé chvíľky, kedy Hugo zostal v miestnosti so mnou sám, ozval sa. Naozaj sa ozval a dokonca sám od seba.

„Vieš ako sa volá táto marketingová stratégia, čo práve riešiš?“ – „Vieš čo je to 5P?“  – „Vieš, že tu funguje tento proces v nedostatočnej miere?“ – „Vieš…“

„Zadrž!“ – „Zadrž!“ – „Zadrž!“  musel som ho uzemniť už viac krát s rovnakou odpoveďou. „Hugo, toto je realita. Školské poučky a naučené definície sú nič. Toto je realita, to čo vieš zo školy ani nepoužívaj. Pochopíš sám…“

Huga to však neodradilo. Pokračoval som svojom svete, v ktorom mal pravdu, ba dokonca mu zrejme skrslo v mysli, že by mohol svojou odbornosťou dosiahnuť na lepšiu pracovnú pozíciu. Na krátko. Nápovedou k tomuto záveru boli odrazu právomoci, ktoré dostával po návštevách v riaditeľni.  Znalosťami zo sveta marketingu naozaj vynikal. Ako sa priznal, nikdy nikde nepracoval, čiže hodnotenie použiteľnosti jeho poučiek v realite nakoniec vzdali aj ďalší.