Hugo reaguje na svetlo

Hugo reaguje na svetlo

Už po prvom augustovom týždni si Hugo otočil svoj stôl, ktorý bol pôvodne opretý klasicky o stenu a on prichádzal priamo od dverí k svojmu miestu. Po novom mal stôl takmer v strede miestnosti, opieral sa o stenu a mal priamy výhľad na dvere. Spôsob, akým sa dostával na svoje miesto bol komický. Prechádza bokom okolo môjho stola, otieral nohy a zadok o hranu  a po malom boji sa dostal na svoje miesto, ktoré malo dosť komplikovane, respektíve vôbec nemalo vyriešenú kabeláž. Už jeho stolička stála na kábloch, ale presadil si túto zmenu u Gunára a to stačilo. Opakoval však niekoľko krát, že „jemu už nikto teraz nečumí do počítača. Nemá čo skrývať, pretože je najpoctivejší zamestnanec v práci, pretože ako si všimol, je jediný, čo internet naozaj používa len na prácu.“

Keď som toto počul, najskôr som mal pocit, že ide o nejakú ironickú poznámku, alebo srandu na pobavenie kolegov. Žiaľ, myslel to smrteľne vážne a ja som sa po jeho dlhšom očakávaní nejakej reakcie okolia predsa len ozval.

„Dobre, keďže ti tam teraz už nikto nevidí, vypni si to hlásenie o kontrole dole v rohu, lebo ti bude vybiehať deň čo deň. Vidím, ako cez neho nevidíš na Outlook.“

Pochopiteľne, že po Hugovom sťahovaní musel reagovať aj Paťo a otočil svoj stolík tiež, inak by mal na chrbte Hugov dych a pohľad, čo nie je veľmi dobrá strategická poloha. Problém začal, keď som si začal uvedomovať, prečo ma  bolia oči a nevidím na priestor mimo monitor. Hugo vždy ráno zhasol svetlo, čo nikto neregistroval a po celé roky ani nikto nepočítal s tým, že vôbec svetlo môže byť počas pracovnej doby zhasnuté. Každý v miestnosti však začal registrovať Oliverove reakcie, keď zo stavu ZHASNUTÉ sa svetlo zmenilo na ZAPNUTÉ. Naše priestory mali totiž svetla ako pivnica a svetlo malo svoj význam. Hugo však spustil protesty skloňujúce slepotu. Ako nový člen marketingu začal ovládať a rozhodovať o svetle a od tohto týždňa využil všetky možnosti dostať sa k vypínaču, aby ho vypol. Pri prehrávaní si na protest nasadil šiltovku.

Tma v miestnosti bola pre ostatných prichádzajúcich kolegov poriadnym prekvapením a neraz sami zasvietili bez toho, aby vedeli o okolnostiach zhasnutia. Skrátka len aby videli na osadenstvo a mohli riešiť pracovné záležitosti kvôli ktorým na marketing merali cestu. Hugo také niečo vždy okomentoval hádkou s Hugom II. a mrmlaním „do pitche…“ a občas sa opakovalo aj slovo „drzosť“. Takto začal určitý druh špeciálneho narážkami obohateného dusna v mene vypínača svetla…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *